Login/register

Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť sa robiť Vášho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Pamätaj si ma

Vytvoriť účet

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Užívateľské meno *
Heslo *
Overenie hesla *
E-mail *
Skontrolujte, či e-mail *
Captcha *

Reductio ad absurdum

Argument dovodenia do absurdných dôsledkov je založený na tom, že nemôže platiť niečo, čo vedie z logického hľadiska k sporu. Pravdivosť jednotlivých výrokov sa dokazuje tak, že z logického hľadiska nemôže byť výrok pravdivý, ak implikuje logický spor. Nemôže teda platiť a  (b ^ ¬b). Aj pri tomto argumente sa môžu vyskytovať prípady, kedy implikovaný spor nebude logický, ale tomu, kto dôkaz vykonáva bude zreteľné, že záver je absurdný, napríklad aj tým, že by vyžadoval nesplniteľnú povinnosť alebo by vykonanie skutku, ktorý je v zjavnom rozpore s účelom zákona či hodnotovým zázemím právneho poriadku.

Za jeden z príkladov, kedy je možné použiť na overenie správnosti doslovného výkladu právneho textu dôkaz dovedenia do absurdných dôsledkov, považujeme interpretáciu čl.138 ods. 2 písm. a) ústavy, ktorý znie: „Prezident Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.“ Pri prepise do jazyka výrokovej logiky by sa dala táto norma zapísať takto: [r v (s ^ t)]  p (kde p - prezident Slovenskej republiky sudcu odvolá, r – sudca je právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, s – sudca je právoplatne odsúdený za trestný čin, t – súd nerozhodol o podmienečnom odložení trestu odňatia slobody). Môže nastať skutková podstata, keď r v (s ^ t) platí, ale nastanie p by bolo zjavne absurdné (nie však z logického, ale skôr teleologického dôvodu). Je tým skutková podstata, keď sudca je právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, pretože o takomto odložení ani nerozhodoval, nakoľko sudcovi udelil iný možný trest – napríklad peňažný trest, či trest verejnej práce, atď. Za účel daného ustanovenia môže byť okrem iného pokladané aj to, že prezident sudcu odvolá v prípade, ak z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody nemôže vykonávať sudcovskú činnosť. Tento účel však nie je v ponúkanej skutkovej podstate naplnený, pretože peňažný trest nijako nebráni sudcovi vo výkone sudcovskej činnosti na danom súde. Preto by subsumpcia danej skutkovej podstaty pod čl.138 ods. 2 písm. a) ústavy bola zjavne absurdná.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť