Login/register

Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť sa robiť Vášho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Pamätaj si ma

Vytvoriť účet

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Užívateľské meno *
Heslo *
Overenie hesla *
E-mail *
Skontrolujte, či e-mail *
Captcha *

Hrubé porušenie dobrých mravov

§ 630 Občianskeho zákonníka znie: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“ Čo presne znamená, že niekto „hrubo porušuje dobré mravy“? V nasledujúcom texte sa pokúsime ukázať, že pri uchopovaní významu niektorých slovných výrazov ani tak nie dôležité určiť si všeobecné kritériá ich použitia, ako skôr nahliadnuť podobnosť medzi prípadmi, v ktorých boli dané slovné výrazy aplikované v minulosti. Týmto sa dostávame k záveru, že pre právnika je užitočné schematizovať si významy niektorých výrazov skôr cez predstavu rodinnej podobnosti ako cez predstavu ohraničeného okruhu

Pozrime sa do súdnych rozhodnutí a hľadajme v nich najskôr to, čo majú všetky „hrubé porušenia dobrých mravov“ spoločné:

„Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Pojem dobré mravy má pôvod v rímskoprávnej tradícii, kde sa názvom boni mores označujú mimoprávne štandardy správania. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú odovzdávané rozhodujúcej časti spoločnosti a majú povahu základných noriem. Rozpor s dobrými mravmi je, ak obsah správania je v rozpore s citom pre slušnosť a s pravidlami slušnosti, ako ich uznávajú všetci slušní a spravodlivo zmýšľajúci ľudia. (...) Nemožno vylúčiť, aby sa vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu prihliadlo, hoci úplne výnimočne, aj na okolnosti spočívajúce v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu. Môže však ísť len o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento mimoriadny ohľad vyžadujú, pričom treba osobitne starostlivo dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva, sám nekonal v rozpore s dobrými mravmi a nevyžadoval ohľady neúmerné okolnostiam konkrétneho prípadu, a zabránil snahe alebo možnosti ich zneužitia.“[1]

„Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/2007).“[2]

Teda ak chceme zistiť, či konkrétne správanie obdarovaného je hrubým porušením dobrých mravov, mali by sme si zodpovedať prinajmenšom tieto otázky:

i) Porušil obdarovaný dobré mravy v dostatočnej intenzite alebo ich porušoval sústavne?

ii) Išlo o porušenie takých noriem, ktoré sú v spoločnosti všeobecne uznávané, odovzdávané jej rozhodujúcej časti, relatívne trvalé a vystihujúce podstatné historické tendencie?

iii) Bolo správanie obdarovaného v rozpore s citom pre slušnosť a s pravidlami slušnosti, ako ich uznávajú všetci slušní a spravodlivo zmýšľajúci ľudia?

iv) Bolo správanie obdarovaného vyprovokované darcom, ktorý sa sám voči nemu správal tak, že tým porušoval dobré mravy? (princíp vzájomnosti)

v) Ak bolo správanie obdarovaného vyprovokované darcom, bolo toto správanie v zrejmom nepomere k danej provokácií?

Správanie obdarovaného zakladá „hrubé porušenie dobrých mravov“ v prípade, ak sme na prvé tri otázky odpovedali kladne a na štvrtú záporne alebo ak sme na všetkých päť otázok odpovedali kladne. Zahoďme teraz tieto všeobecné kritériá za hlavu a zaostrime zrak na konkrétne skutkové stavy. V prvom kroku sa pozrime na prípady, v ktorých súdy konštatovali, že došlo k „hrubému porušeniu dobrých mravov“:

i) Matka darovala svojej dcére niečo vyše 35 000,- EUR, ktoré dcéra investovala do výstavby rodinného domu. V darovacej zmluve sa dcéra zaviazala, že matke ako darkyni zabezpečí starostlivosť a bývanie až do jej smrti. Matka bývala v uvedenom rodinnom dome spolu s dcérou a jej manželom; ten však holdoval alkoholu, správal sa agresívne a matke sa vyhrážal zabitím. Z toho dôvodu matka z domu odišla s tým, že si dočasne zabezpečila iné ubytovanie. Matka sa onedlho stala odkázanou na pomoc druhých, a preto požiadala dcéru, aby jej umožnila návrat do rodinného domu. Tá na jej žiadosť nereagovala, neprejavila o matku žiadny záujem. Matka v núdzi poprosila o asistenciu občianske združenie pomáhajúce bezdomovcom.[3]

ii) Otec daroval svojmu synovi jednu polovicu rodinného domu spolu s podielmi v iných nehnuteľnostiach. Syn podpisom darovacej zmluvy prevzal na seba záväzok zriadiť pre otca právo doživotného užívania príslušnej časti daného domu a strpieť jeho výkon. Vzťahy medzi otcom a synom sa časom narušili: syn neposkytoval otcovi žiadnu pomoc, neprispieval na náklady spojené s užívaním spoločnej domácnosti, bránil otcovi v užívaní hnuteľných vecí, ktoré boli v otcovom vlastníctve, zamykal pred otcom dvere, čím mu zabraňoval vstúpiť do niektorých častí domu. Syn bol dokonca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď otcovi nadával a hodil mu do hlavy plechovku, čím mu spôsobil drobné poranenie.[4]

iii) Manželka darovala manželovi podiel v rodinnom dome. Manžel bol neskôr uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože svoju manželku udrel hlavou o zem, čím jej spôsobil povrchové poranenie, ďalej jej spôsobil pomliaždenie pleca, ramena a bedier, čím jej privodil krátkodobú práceneschopnosť.[5]

iv) Matka darovala svojej dcére byt, ich vzťah sa však neskôr zhoršil, istý čas vôbec spolu nekomunikovali a obdarovaná zakázala svojej dcére stretávať sa s darkyňou (t.j. vnučke zakázala stretávať sa so starou mamou). Obdarovaná stratila zamestnanie, prepadla alkoholu, pri stretnutí s darkyňou jej vulgárne nadávala, ponižovala ju, strkala do nej. Obdarovaná darkyni vôbec nepomáhala, ani sa o ňu nezaujímala, hoci darkyňa v prípade potreby pomáhala jej dcére (t.j. svojej vnučke), napríklad tým, že platila poplatky za darovaný byt, kupovala vnučke jedlo a chodila ju ratovať, keď jej matka dostala záchvat hystérie.[6]

v) V roku 2004 rodičia darovali svojej dcére a jej manželovi byt. Každému z nich dali jednu polovicu vo viere, že tým zabezpečia materiálne podmienky pre rozvíjanie ich vzťahu a pre výchovu ich spoločnej dcéry. Manželstvo obdarovaných, uzavreté v roku 1998, bolo harmonické, bez žiadnych väčších komplikácií. V lete roku 2008 obdarovaný manžel nadviazal intímny pomer s inou ženou, čo zapríčinilo krízu v jeho manželstve, ktorú nedokázala odvrátiť ani spoločná návšteva manželov v psychologickej poradni. Podľa slov manžela v novom vzťahu našiel oporu a pohodu. Podľa slov manželky ju manžel ignoroval, vysmieval sa jej a ponižoval ju. Manžel v septembri roku 2008 svoju manželku, dieťa i spoločnú domácnosť opustil.[7]

A teraz prípady, v ktorých k „hrubému porušeniu dobrých mravov“ nedošlo:

i) Matka darovala synovi byt. Matka najskôr pracovala v zahraničí a keď prišla na Slovensko bývala u syna v darovanom byte. Ten jej však obmedzoval užívacie právo k bytu napríklad tak, že vypínal kúrenie, zamykal ostatné izby, zakazoval jej v byte chovať psov, telefonovať z pevnej linky a užívať hnuteľné veci, ktoré mali v byte jeho priateľka a nájomníci. Matke vadilo, že syn zriadil na byt záložné právo bez jej súhlasu a že jej nedával podiel zo zisku z nájomného. Neskôr syn na byte vymenil zámok, čím prinútil matku presťahovať sa do jej rodinného domu (chaty). V tomto dome syn opravil kúrenie na vlastné náklady.[8]

ii) Otec daroval dcére (ako jednoročnej, zastúpenej matkou) rodinný dom aj s prislúchajúcimi nehnuteľnosťami. Maloletá dcéra prostredníctvom svojej matky podala žiadosť o zrušenie trvalého pobytu otca v danom dome, odpojila ho od prívodu vody, snažila sa ho odpojiť aj od dodávky elektrickej energie a podala žalobu na vypratanie domu, a to aj napriek tomu, že otec bol v nepriaznivom zdravotnom stave a v prípade vysťahovania by nemal kde bývať.[9]

iii) Darkyňa darovala obdarovanej byt, pričom obdarovaná sa v darovacej zmluve zaviazala k poskytnutiu práva na doživotné užívanie a k starostlivosti o darkyňu. Hoci darkyňa bola na túto starostlivosť odkázaná, obdarovaná jej ju odoprela poskytnúť. Toto odopretie však bolo vyprovokované samou darkyňou, tej sa poskytnutá starostlivosť nezdala dosť dobrá a obdarovanej znemožnila prístup do predmetného bytu. Prejav tejto nespokojnosti možno ilustrovať drobným incidentom, keď obdarovaná pripravovala darkyni krajec chleba, a tá ho následne po obdarovanej hodila.[10]

iv) Otec daroval dcére trojštvrtinový podiel na rodinnom dome spolu s priľahlým pozemkom. So súhlasom otca začala dcéra spolu so svojím manželom rekonštruovať podkrovie darovaného domu, aby sa v ňom dalo bývať. Medzičasom otec bez súhlasu svojej dcéry ako väčšinovej spoluvlastníčky a bez stavebného povolenia pristavil k domu ďalšiu obytnú stavbu, do ktorej sa nasťahoval. Dcéra spolu s jej manželom v záujme predchádzania konfliktom reagovali tak, že na pozemku postavili murovaný plot, ktorý oddeľoval príslušné spoluvlastnícke podiely. Dcéra sa zároveň pre príslušný stavebný úrad vyjadrila, že nesúhlasí so stavbou, ktorú k domu nelegálne pristaval jej otec a že žiada o jej zbúranie. Vzťahy boli napäté aj medzi otcom a manželom dcéry, obidvaja boli uznaní vinnými zo spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože sa hádali, nadávali na seba a urážali sa. Dcéra s manželom nakoniec rekonštrukciu podkrovia v darovanom dome nedokončili, do domu sa nenasťahovali a radšej si zaobstarali iné bývanie. Aj napriek naštrbeným vzťahom dcéra svojho otca navštevovala, napr. mu bola blahoželať spolu s deťmi (jeho vnúčatami) k päťdesiatym narodeninám.[11]

v) V roku 2003 manžel daroval manželke rodinný dom. Ich manželstvo, uzavreté v roku 2000, bolo spočiatku bezproblémové. V roku 2001 sa im narodil syn. Od roku 2003 začal mať manžel vážne zdravotné komplikácie (mozgovo-cievna príhoda, srdcovo-cievne ochorenie, cukrovka...), čo viedlo k jeho podráždenosti a neschopnosti viesť intímny život. Manžel mal popri tom aj pracovné problémy (bol vlastníkom viacerých firiem) a trpel predstavou, že sa všetci proti nemu spolčili. V roku 2007 si manželka našla mimomanželskú intímnu známosť a ešte v ten istý rok spolu so spoločným synom opustila domácnosť. Znalec s odboru psychológie vo svojom posudku konštatoval, že dôvodom krízy v manželstve bol vekový rozdiel manželov, ich odlišné potreby a predstavy o sebarealizácií, rozdielne rodinné pozadie, choroby manžela, jeho vysoká dominancia a neochota ju korigovať (veľké ego, asertivita prerastajúca do agresivity) a nevera manželky, pri ktorej však treba zobrať do úvahy aj jej sexuálnu depriváciu.[12]

Človek má v zásade dve možnosti, ako sa vytrénovať v používaní výrazu „hrubé porušenie dobrých mravov“. Buď sa namemoruje všeobecné kritériá, o ktorých sudcovia deklarujú, že ich používajú ako mierku toho, či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov a následne ich začne používať ako vrchnú premisu vo vlastných deduktívnych úsudkoch alebo sa pozrie na konkrétne prípady, v ktorých sudcovia konštatovali, že došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov a na základe podobnosti týchto prípadov začne konštruovať vlastné analogické úsudky. Prvá metóda učenia sa začne zlyhávať, akonáhle zistí, že dané kritériá sú príliš všeobecné (pozri vyššie napr. kritérium ii a iii), a preto mu neostane nič iné, len ju doplniť metódou druhou.

K podobnému záveru prichádza Svein Eng, ktorý tvrdí, že právnici určujú význam niektorých právnych termínov aj prostredníctvom vzhliadnutia k typickým prípadom ich použitia. Eng má na mysli hodnotovo ladené právne termíny, ktorých význam je určiteľný nie (len) cez kognitívne kritériá, ale (aj) cez hodnotové kritériá, pričom aplikácia hodnotových kritérií na konkrétny prípad predpokladá osobné rozhodnutie založené na porovnávaní a vyvažovaní rôznorodých faktorov. Tu podľa Enga nastáva problém: Ak máme hodnotový termín definovať vo všeobecnej rovine, táto definícia bude mať podobu návodu, ktorý nám napovie, aké faktory máme pri aplikácii termínu zvážiť a aký je vzájomný vzťah medzi nimi. Lenže takto vymedzená štruktúra termínu môže byť taká komplikovaná, že nám nakoniec napovie len veľmi málo. Ak k tomu prirátame, že právnici majú pri memorovaní práva ako aj pri jeho aplikácii všeobecnú tendenciu šetriť čas a energiu, nebudeme sa môcť vôbec čudovať, že radšej ako po zozname všeobecných kritérií použitia určitého termínu siahnu po rade konkrétnych prípadov jeho použitia.[13]

 


[1] Rozsudok Krajského súdu Bratislava so sp. zn. 5Co/674/2012 vydaný dňa 24.02.2015 parafrázujúci rozsudok prvého stupňa, o ktorom rozhodoval. Citáciu sme ponechali bez zmeny spolu s chybami v skloňovaní, skladbe a interpunkcii tak, ako bol rozsudok uverejnený na www.otvorenesudy.sk dňa 21.10.2015. Domnievame sa, že tieto chyby v texte nebránia jeho zrozumiteľnosti. Porovnaj: Rozsudok Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 5Cdo/72/2008 vydaný dňa 30.06.2008; dostupné na: www.supcourt.sk

[2] Rozsudok Krajského súdu Trnava so sp. zn. 9Co/403/20013 vydaný dňa 30.09.2014; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 21.10.2015.

[3] Rozsudok Krajského súdu Bratislava so sp. zn. 2Co/128/2013 vydaný dňa 22.01.2014; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 22.10.2015.

[4] Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica so sp. zn. 15Co/127/2013 vydaný dňa 27.08.2014; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 22.10.2015.

[5] Rozsudok Krajského súdu Košice so sp. zn. 1Co/219/2012 vydaný dňa 15.01.2014; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 22.10.2015.

[6] Rozsudok Okresného súdu Košice I so sp. zn. 39C/27/2010 vydaný dňa 10.10.2013; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 22.10.2015.

[7] Rozsudok Okresného súdu Martin so sp. zn. 15C/35/2011 vydaný dňa 09.03.2012; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 23.10.2015.

[8] Rozsudok Krajského súdu Bratislava so sp. zn. 14Co/512/2013 vydaný dňa 20.05.2014; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 22.10.2015.

[9] Rozsudok Krajského súdu Trenčín so sp. zn. 4Co/288/2012 vydaný dňa 19.09.2013; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 22.10.2015.

[10] Rozsudok Krajského súdu Trnava so sp. zn. 10Co/203/2012 vydaný dňa 27.11.2013; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 22.10.2015.

[11] Rozsudok Okresného súdu Malacky so sp. zn. 4C/28/2008 vydaný dňa 20.04.2009; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 24.10.2015.

[12] Rozsudok Okresného súdu Košice I so sp. zn. 38C/209/2008 vydaný dňa 06.07.2011; dostupné na: www.otvorenesudy.sk; náhľad dňa 23.10.2015.

[13] Eng, S.: Analysis of Dis/agreement – with Particular Reference to Law and Legal Theory. Dordrecht: Kluwer, 2003, s. 201-13. Dá sa pochybovať , či vytvorenie radu konkrétnych prípadov aplikácie určitého právneho termínu šetrí právnikom pri vymedzovaní jeho významu čas a energiu. Zrejme to závisí od spôsobu, akým sú systematizované a zverejňované súdne rozhodnutia a aký spoľahlivý je vyhľadávací algoritmus v ich databázach. Sám za seba môžem povedať, že zostavenie radu prípadov aplikácie § 630 OZ mi čas nijako neušetrilo. Okrem toho človek riskuje, že dostane zlú náladu, nakoľko listovanie v súdnych spisoch zvyčajne nezvyšuje mienku o ľudskom plemene.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť