Login/register

Prihlásiť Zaregistrovať

Prihlásiť sa robiť Vášho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Pamätaj si ma

Vytvoriť účet

Polia označené hviezdičkou (*) sú povinné.
Meno *
Užívateľské meno *
Heslo *
Overenie hesla *
E-mail *
Skontrolujte, či e-mail *
Captcha *

Demonštratívny výpočet

Ako povrchový symptóm toho, že určitý zákonný výpočet je otvorený, sa zvykne uvádzať, že sa v ňom nachádzajú výrazy ako „najmä“, „predovšetkým“, „napríklad“...,[1] no podstata otvorenosti/uzavretosti zákonných výpočtov spočíva niekde inde. Výpočet je uzavretý, keď všetky druhovo vymedzené prvky, ktoré do neho patria, sú v ňom formulované explicitne. Ak to tak nie je, výpočet je otvorený.

Tak napríklad ústava SR hovorí, že základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na „...jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie...“. Je v tejto fráze uvedené aj filozofické zmýšľanie? Je, ale implicitne, a to prostredníctvom prívlastku „iné“, ktorý rozvíja podstatné meno „zmýšľanie“. Ak by sme tvrdili, že filozofické zmýšľanie v danej formulácii uvedené nie je, museli by sme tvrdiť aj to, že diskriminácia z dôvodu, že niekto patrí napríklad do skupiny fenomenológov, je v súlade s ústavou. Uvedená ústavná formulácia je otvoreným výpočtom práve preto, že v ňom nie sú explicitne spomenuté všetky druhovo vymedzené prvky, ktoré do neho patria. To však neznamená, že prvky, ktoré v ňom nie sú spomenuté explicitne, v ňom nie sú uvedené vôbec. Ako dokážeme zistiť, či je určitý druhovo vymedzený prvok vo výpočte spomenutý implicitne alebo v ňom nie je spomenutý vôbec?

Pri riešení tejto komplikácie nám majú pomôcť najmä vytyčovacie častice ako „napríklad“ či „predovšetkým“ a vymedzovacie zámena ako „iný“, ktoré rozvíjajú niektorý z explicitne spomenutých prvkov výpočtu. Používanie zámen ako „iný“ však naznačuje, že jednotlivé prvky výpočtov môžu byť vymedzené na rôznej úrovni všeobecnosti, čo celý problém komplikuje. Všimnime si bližšie formuláciu „priemyselná, dopravná alebo iná prevádzková havária“. Priemyselnú haváriu a dopravnú haváriu môžeme subsumovať pod prevádzkovú haváriu ako jej dva druhovo vymedzené príklady. To, čo sa implicitne nachádzalo v slove „prevádzková havária“ sa tak autor textu rozhodol radšej explicitne formulovať v podobe druhových príkladov, hoci tak urobiť nemusel. Niektoré výpočty tak môžu byť pomerne zložité – uvádzajú sa v nich druhovo vymedzené príklady a niektoré z nich sa potom ešte vetvia na druhovo vymedzené „podpríklady“. Teraz si predstavme výpočet, ktorý sa na povrchu zdá byť uzavretý, avšak ktorý medzi svojimi prvkami obsahuje aj taký, čo je vzhľadom na ostatné prvky oveľa všeobecnejší, napríklad: „...z dôvodu pandémie, prevádzkovej havárie, živelnej pohromy alebo katastrofy“. Ak prvé tri z menovaných prvkov majú dostatočne škodlivé následky, možno ich bez problémov pomenovať slovom „katastrofa“. Zároveň to však znamená, že tieto prvky možno zmysluplne rozširovať aj o ďalšie, a to za predpokladu, že sa svojou povahou podobajú na povahu týchto troch a že škodlivosťou svojich následkov vykazujú znaky „katastrofy“. Uvedený výpočet je jednoducho otvorený bez toho, aby obsahoval vytyčovacie častice či iné povrchové symptómy otvorenosti.[2]

Čitateľ, ktorý rád domýšľa text do dôsledkov, môže vznieť námietku, že vyššie uvedená definícia uzavretého výpočtu je príliš obmedzujúca. Totiž ak je výpočet uzavretý iba vtedy, keď sú v ňom explicitne formulované všetky jeho druhovo vymedzené prvky, potom môžeme bez rozpakov tvrdiť, že v podstate všetky výpočty sú otvorené. Táto námietka vychádza zo správneho postrehu, a síce že prvok môže byť druhovo vymedzený na rôznej úrovni všeobecnosti, pričom z logického hľadiska je technicky vždy možné k všeobecnému prvku implicitne podradiť veľký počet menej všeobecných prvkov. Inými slovami, každý druhovo vymedzený termín môžeme chápať ako potenciálny otvorený výpočet prvkov, ktoré pod tento termín spadajú. Túto námietku možno prijať, no s dodatkom, že uvedený záver nie je deštruktívny. Práve naopak, tento záver nám odkrýva spôsob, akým sa učíme chápať právne termíny a slová vo všeobecnosti. Spoľahlivým znakom toho, že sme sa naučili nejaké slovo samostatne používať je to, že vieme pod dané slovo subsumovať iné slová alebo predmety, ktoré v ňom boli obsiahnuté implicitne; teda, že vieme zmysluplne dopĺňať otvorené výpočty o nové prvky.

 


[1] V učebniciach sa zvykne hovoriť o otvorenom výpočte ako o „demonštratívnej hypotéze“ a o uzavretom výpočte ako o „taxatívnej hypotéze“ (pozri napr. Procházka, R. – Káčer, M.: Teória práva. Bratislava: C. H. Beck: 2013, s. 209). Nie je však dôvod a priori predpokladať, že zákonné výpočty majú vždy iba podobu hypotézy právnej normy. Celkom dobre predstaviteľné sú aj také výpočty, ktoré majú podobu dispozície právnej normy, napr. taxatívne vymedzený výpočet trestov (§ 32 Trestného zákona) alebo demonštratívne vymedzený výpočet povinností, ktoré je súd oprávnený uložiť predbežným opatrením (§ 76 Občianskeho súdneho poriadku).

[2] V súvislosti s antidiskriminačnou klauzulou uvedenou v čl. 12 ods. 2 Ústavy SR prichádza Lucia Berdisová k podobnému záveru. Výpočet dôvodov diskriminácie obsiahnutý v tejto klauzule je otvorený nielen kvôli tomu, že sa v ňom nachádzajú vymedzovacie zámená „iné“, ale aj preto, že obsahuje slovo „rod“. Podľa Berdisovej totiž termín „rod“ môže odkazovať na akúkoľvek sociálne konštruovanú skupinu ľudí. Pozri: Berdisová, L. – Laclavíková, M.: Antidiscrimination Clause – Constitutional, Historical and Legal Metamorphoses. In. Mikołajczyk, B.: (ed.): Free Movement of Goods and Persons Across the Polish – Czech – Slovak Borders: Legal Differences and Similarities. Katowice: Oficyna Wydawnicza Wacław Walasek, 2012, s. 80-1.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť